John A. Vacval

Ján Vacval sa narodil 20.júna 1919 vo Veľkých Ostraticiach, okres Bánovce n/Bebravou. Ako absolvent Vysokej školy obchodnej v Bratislave bol jedným z prvých promovaných komerčných inžinierov  v období prvej Slovenskej republiky (1939-1945). Obchodné grémium v Bratislave ho vyslalo na štipendijné štúdium do Nórska. Po skončení štipendia zostal v Nórsku ešte dva a pol roka, vzhľadom na vnútropolitický vývoj v obnovenom Československu.

Na zvláštny nórsky pas, udelený veliteľom polície v Oslo za odhalenie českej špionážnej skupiny, emigroval do USA. Popri manuálnom zamestnaní v Chicagu študoval na Univerzity of Illinois strojársku techniku. . Po absolvovaní štúdia vydal jedenásť skrípt o novej technike elektro-erozívneho spracovania ocele.  Po celých Spojených štátoch prednášal o tejto metóde a záujem o ňu prejavilo aj Nemecko. John Vacval po absolvovaní mnohých výstav v Európe založil vlastný podnik v oblasti exportu a importu v Chicagu. Po odchode na dôchodok sa intenzívne venoval pomoci rodnému Slovensku vo sfére  politického lobbingu. Viaceré slovenské delegácie skontaktoval so svojim priateľom senátorom Henrym Hydom, ktorý predsedal  zahraničnému výboru amerického Kongresu. Pomáhal tak slovenským politikom nadväzovať kontakty vo Washingtone.

V poslednom čase sa venuje propagovaniu Franza Liszta v USA ako umelca slovenského pôvodu a napísal o ňom knihu.

John Vacval  má tento rok  93 rokov  a v apríli navštívil Slovensko, aby sa rozlúčil som svojim rodiskom. Na základe  osobnej prosby p.Vacvala  Akad.mal.Viliam Hornáček zorganizoval stretnutie s jeho   priateľmi a spolupracovníkmi, ako aj   prijatie p.Vacvala prezidentom Slovenskej republiky na súkromnej audienci. Bola to jeho už 56. návšteva milovanej vlasti, pre ktorú robí všetko, čo je v jeho silách. 

J.Vacval poskytol Spoločnosti slovenskej inteligencie  Korene exkluzívny rozhovor, ktorý najdete postupne v niekoľkých častiach na  našich stránkach www,korene.co.cc.   

Vyjadrenie

            Pôvodne sme sa k neprijatiu ponuky našich Združení slovenskej inteligencie Maticou slovenskou – aby sme ako predstavitelia národných síl partnersky spolupracovali pri organizovaní tohtoročnej Národnej slávnosti na Devíne – nechceli vyjadrovať ani to komentovať. Z množstva otázok - čo nám položili najmä tí členovia,  ktorí spolu s nami ako dlhoročnými hlavnými organizátormi udržiavali tradíciu devínskych slávnosti v rokoch, keď o ne nikto z kompetentných neprejavoval záujem - však jednoznačne vyplýva prekvapenie a aj sklamanie. Prečo je to tak?

            My sme si svoju povinnosť splnili. Keď sme sa dozvedeli o prípravách Národnej slávnosti na Devíne – v tom istom čase, keď každoročne robíme jarnú slávnosť s takmer totožným programom – iniciatívne sme ponúkli svoju pomoc pri ich spoluorganizovaní, aby sme sa vyhli duplicite aj triešteniu národných síl. Nie je to teda ani našou vinou, ani zanedbaním si našich povinností. Naše svedomie je čisté, veď sme tradíciu nielen nezištne a z vlastných prostriedkov roky udržiavali, ale sme ju aj rozvíjali a obohatili o náš generačný prínos, ktorým je – celodenný či dokonca dvojdenný kultúrny program a Devínska prísaha členov Slobodnej rady slovenského národa – obnovenej SNR uskutočňovaná pravidelne v termínoch okolo 1. mája, ktorá je spojená s poctou našim predchodcom pred štúrovskou pamätnou tabuľou na nádvorí hradu Devín. Tak to bolo – a spoločne s miestnymi odbormi MS či Štúrovou spoločnosťou – ešte minulý rok...

 http://www.casopisdimenzie.sk/
 

Rok 2012 – rok slovenskej vzdelanosti

            Hneď v úvode možno – a z hľadiska úrovne historického vedomia slovenskej spoločnosti aj treba – položiť otázku: čo spája kráľa Rastislava a Slovenské učené tovarišstvo?

            A hneď na začiatku možno a aj treba povedať, že ich spája to podstatné pre náš rast a rozvoj – úcta k vzdelanosti a uvedomenie si jej kľúčového významu pre každé spoločenstvo a štát pri výchove vlastnej elity.

            Spája ich však nielen to, ale aj skutočnosť, že obom sa podarilo – a v relatívne krátkom čase – pozdvihnúť celkovú úroveň slovenskej spoločnosti a zaradiť ju do hlavného prúdu dejinotvorných udalostí vtedajšieho európskeho vývoja a navyše v ňom aj úspešne obstáť. A hoci tieto dve prelomové udalosti delí od seba takmer tisícročie, treba pripomenúť a vysoko vyzdvihnúť, že skutočná národná elita – a generácie bernolákovcov ňou bezpochyby bola – nestráca orientáciu vo vlastných dejinách, nezabúda na odkaz svojich predchodcov a dokáže nadviazať na ich príklad aj napriek priepastnému časovému odstupu a nepriaznivým okolnostiam.

            1150 rokov nás delí od geniálneho rozhodnutia kráľa Rastislava – hľadať spojencov schopných nielen mocensky garantovať náš štátoprávny status suveréna, ale aj podporiť náš kultúrny a civilizačný rozvoj založený na pozdvihnutí vlastnej kultúry, jazyka a vzdelanosti s cieľom vychovať si vlastnú – svojmu národu a štátu oddanú – intelektuálnu elitu ako našich budúcich predstaviteľov a reprezentantov.

Vážení členovia Združení slovenskej inteligencie, milí priatelia

a priaznivci našej činnosti,

            30. marca 2012 si pripomenieme výročie vzniku Spoločnosti slovenskej inteligencie KORENE, ktorá sa podstatnou mierou zaslúžila o obnovenie našej národnej slobody a suverenity.

            Od vzniku KOREŇOV uplynulo už 22 rokov naplnených nepretržitou iniciačnou, organizačnou, ale aj koncepčnou prácou „Na čele zápasov v službe národu a vlasti“, konkrétne najmä pri presadzovaní prirodzených práv slovenského národa ako rovnoprávneho subjektu medzinárodného práva. Predovšetkým práva na slobodný, ľudsky dôstojný a plnohodnotný život a zvrchované rozhodovanie o našom národnoštátnom osude.

            Aj vďaka SSI KORENE urobil slovenský národ podstatný dejinotvorný krok „z tmy na svetlo“ a zásadnú premenu – transformáciu „z neslobodného objektu cudzích záujmov na slobodný subjekt“. Túto našu národnú premenu – ako vyvrcholenie stáročných zápasov o národnú svojbytnosť a zvrchovanosť Slovákov – sme zvládli nad očakávanie, čím sme potvrdili svoju národnú zrelosť na prevzatie plnej zodpovednosti za náš súčasný aj budúci vývoj.

Určite ste si všimli zjavnú nespravodlivosť, ba až absurditu, že tvorcovia základu nášho života – jedla, potravín, obživy... hoci sú nenahraditeľní pre ľudskú spoločnosť, sú na najspodnejších priečkach celospoločenskej úcty. Pre mnohých sú to len „takí sedláci“ či dokonca „hnojári“.  Takto ich často označujú najmä povýšeneckí „mestskí snobi“. A hoci sa hlboko mýlia, nič sa nemení na ponižujúcom a nespravodlivom postavení ľudí, bez ktorých by ľudstvo neprežilo...

Abeceda prežitia

Po zasiatí semien chleba

musí prísť dážď - posol neba

aby napojil smädnú zem

Tým je oplodnená jedna

z najosudovejších tém

- je ňou naša výživa...

*

Veď vôbec nie „vďaka zlatu“

a ani „vďaka peniazom“

ľudstvo prežíva...

Prežívame vďaka vode

a žijeme vďaka chlebu

- oni liečia hladomory

a zažehnávajú biedu...

*

Preto podľa nich je treba

našej úcte znovu vrátiť

- prapôvodnú abecedu!

28. 3. 2012

P.S.

A zo zdravého rozumu

– k našej „znovamatúre“

musíme sa čím skôr vrátiť

k našej vlastnej kultúre!

BALADA  O  SUVERENITE

            Sloboda – či osobná alebo národná – býva ako slovo snáď najčastejšie zneužívaná. Najmä pri spoločenských zmenách. Vtedy sa jej obsah vysvetľuje vždy tak, ako to manipulátorom vyhovuje.

            Sloboda má však aj konkrétnu tvár a presné, exaktne určené podmienky a jej najpriliehavejším synonymom je – nezávislosť. V skutočnom živote to znamená - aspoň, čo najnižšia miera závislosti na iných a cudzej pomoci. Zároveň si treba uvedomiť, že jedným z najponižujúcejších stavov je stav odkázanosti na druhých, čo sa už bezprostredne dotýka aj najcitlivejšej oblasti ľudského života – ľudskej dôstojnosti.

            V týchto súvislostiach možno konštatovať, že – keď hrozí stav odkázanosti na iných, navyše cudzích, vždy ide o alarmujúci stav vyžadujúci okamžité a rázne opatrenia, aby neboli ohrozené hodnoty najvyššie. V našom konkrétnom prípade je to národná sloboda a štátna suverenita, ktorých obnovenie bolo podstatou zavŕšenia slovenského emancipačného zápasu  vyhlásením Slovenskej republiky 1.1.1993.

            Vzhľadom na dnes už takmer 20- ročný vývoj určite nezaškodí – najmä pre mladšiu časť slovenskej populácie – pripomenúť si na akých základoch a pre čo vznikol súčasný slovenský štát. Ústava SR o tom hovorí jednoznačne slovami jej prvého článku v základných ustanoveniach „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“